V kúpeľni Márie Terézie aj Charlieho Chaplina

Prinášame vám pútavý príbeh miesta, ktoré sa ako symbol súkromia, komfortu, luxusu a čistoty vyvíjalo tisíce rokov. Dnešné samozrejmosti - vodovod, splachovacie wc, teplá voda s dobrým tlakom, elektrina, či vetranie - neboli vždy tak samozrejmé.

Starovek

Dnes je pre nás kúpeľňa miestom, kde sa umývame, kúpeme, všakovako čistíme a pripravujeme na deň. Ranné rituály a ich pohodlie nám niekedy určí aj to, aký bude celý nasledujúci deň. V staroveku to takto nebolo. "Kúpeľňové činnosti" ľudia vtedy nevybavili na jednom mieste. Toaletu mali ďaleko od domova, umývanie a kúpanie zas museli vykonávať inde. Voda mala v tomto období aj politické aj náboženské poslanie. Starovekí Rimania milovali svoje kúpele. A veru ich aj rozšírili poriadne ďaleko - nálezy sú všade tam, kam sa rozšírila Rímska ríša. Kúpanie bolo verejným rituálom a prostriedkom socializácie a nadväzovania dôležitých kontaktov. Predstavte si dnešné golfovanie... Rímske kúpele sa inšpirovali tými gréckymi. Často mali vstupnú miestnosť, akúsi recepciu a viacero miestností - horúcu, teplú aj studenú. Okrem toho v nich bývala aj sauna a priestor na cvičenie. Muži a ženy sem nechodili spolu. Kúpele boli oddelené a aj vstup mali páni a dámy zvlášť. Skutočne nešlo len o osobnú hygienu, ale aj o spoločenské vyžitie strednej a vyššej vrstvy. Vynachádzaví Rimania stavali svoje kúpele na miestach, kde vyvierali termálne pramene, no už vtedy vedeli konštrukčne zvládnuť aj dodávku vody kam potrebovali. Tieto kúpele v sebe skrývali okrem miesta na očistu aj priestory na cvičenie, knižnice, študovne, či dokonca záhrady.

Na Strednom východe bola situácia podobná. Rimania pri kolonizácii Severnej Afriky a východného pobrežia Stredozemného mora doniesli svoje zvyky aj sem. Východné kultúry poznali (a dodnes poznajú) "hammam". Prítomnosť takýchto kúpeľov značila, že ide o dobré mesto a určovala jeho status. Keďže verejné kúpanie v Európe medzičasom ustalo európski cestovatelia ho znovuobjavili a priniesli si pohodu a inšpiráciu z "hammamov" späť do Európy.

Stredovek

Na západe v Anglicku sa tešili veľkej popularite parné kúpele. Boli miestom pre všakovaké spoločenské aktivity. Muži a ženy ich už využívali spolu a okrem očisty tela si tu vychutnávali aj stolovanie, úpravu zovňajšku, počúvali hudbu. Časom ale boli pozatvárané, pretože boli považované za nevestince. Druhým dôvodom bolo zvýšenie počtu obyvateľov a následný problém s vodnými zdrojmi. Stredovek je aj obdobím mnohých epidémií. Ľudia začali veriť, že kúpanie a vystavenie tela vode môže mať za následok predčasnú smrť a preto ho postupne prestali praktizovať.

Na základe dokumentov európskych cestovateľov bolo kúpanie v stredovekom Japonsku rozšírené. Malo náboženské aj spoločenské dôvody. V zenových kláštoroch bolo prostriedkom očisty tela aj duše a miestom na meditáciu. V rámci charity dávali bohatí stavať kúpele chudobným. Japonsko má svoje horúce pramene a toto prírodné bohatstvo bolo využívané aj v tu. Ďalším japonským vynálezom je "kamenný kúpeľ" - zahriate kamene zaliali slanou vodou a užívali si blahodárne účinky tohto kúpeľa. V horských oblastiach v tomto období budovali sauny.

Záchody vtedy

V staroveku existovali dva systémy: prenosný systém (skrátka nočník) a aj verejné toalety. To, kde ste žili a kým ste boli určovalo úroveň pohodlia a súkromia, ktoré ste si mohli dopriať. Boli to len najvplyvnejší boháči, ktorí mohli záchod používať súkromne. Nižšie vrstvy mali takmer všetky oblasti života zdieľané - kuchyňa, spálňa a v neposlednom rade aj záchod. Šľachta v hradoch mala v šatníku drevené alebo kamenné sedadlo s dierou ústiacou do hradnej priekopy. V stredovekých mestách boli verejné záchody budované najčastejšie na mostoch a odpad smeroval priamo do rieky. Rimania používali počas hostín nočníky a na očistenie sa po ich použití rôzne prírodné materiály. To, aké to boli opäť určoval status daného človeka.

Európa v 16tom storočí

Morové epidémie priniesli so sebou aj zatvorenie verejných kúpeľných domov. Ľudia začali veriť, že namiesto kúpania postačuje nosenie čistých odevov. Umývanie teda nahradilo pranie, ktoré bolo pracné a venovali  mu veľa času a pozornosti. Umývali sa teda málo a preto so sebou nosili pomádu, ktorou bojovali proti telesnému pachu. Bola to zmes citrusov, korenín a octu. Nižšia trieda stále používala verejné toalety (najčastejšie nad riekami) a bohatší mali svoje nočníky. Ženy ich používali relatívne súkromne - skryté pod objemnými sukňami. Tí najzámožnejší mali zamatové sedadlo na kolieskach so zabudovaným nočníkom a služobníctvo ho do komnát prinášalo a odnášalo podľa potreby. Rok 1596 v Británii priniesol vynález prvého splachovacieho záchoda. Táto novinka však neuspela. Šľachte sa totiž nepozdávalo, že táto toaleta nechodí k nim tak, ako boli doposiaľ zvyknutí. Pre kráľovnú bolo tiež neprípustné, že keď sa vybrala na záchod každému bolo jasné, kam má namierené.

18te storočie

Kúpeľňa bola v tomto období miestom spoločenským. Kúpanie stále nebolo denným rituálom, no bohatí si v tomto období už mohli dovoliť mať doma tečúcu vodu. Za veľkou mlákou si zas uvedomili prepojenie medzi nedostatočnou hygienou a šírením chorôb. Veľa toho, čo sa dnes robí v kúpeľni sa odohrávalo v 18tom storočí v spálni. Boli tu umývadlá a patrili sem činnosti ako líčenie, parfémovanie, nasadzovanie parochní a obliekanie. Keďže išlo o spoločenské rituály bolo bežné, že kým ste sa chystali, priatelia vám robili spoločnosť.

1750 - 1900 a priemyselná revolúcia

Splachovanie si získalo popularitu až keď svetlo sveta uzrel nový vynález odpadového "S" potrubia. Tento nový patent umožnil zamedziť pachom, aby sa šplhali naspäť do kúpelne. Splachovací záchod vyvíjali viacerí vynálezcovia súčasne, no vo veľkých mestách bol stále problém s odpadom a zápachom. Potreba kanalizácie bola teda obrovská. Londýn bol prvým mestom, kde bola vybudovaná a nové domy už v tomto čase stavali s toaletou. Keďže zvyk je železná košeľa ani tento moderný vynález sa netešil okamžitému záujmu a dopytu. Použitie záchodu bolo zvlásť obtiažne pre ženy v sukniach, ktoré vtedy nosili a stále bolo pre ne pohodlnejšie použiť nočník v súkromí svojej spálne. Navyše pre dámy bolo nedôstojné ísť na záchod tak, aby o tom iní vedeli. Boli to predsa dámy.

Záchodu trvalo storočia, kým bol konečne akceptovaný. Mestá sa rozširovali a na pretras sa dostal vzťah medzi zdravím a hygienou. Ľudia zrazu pochopili dôležitosť čistoty a splachovací záchod v dome konečne získal svoje miesto. V roku 1857 bol v New Yorku vyrobený prvý toaletný papier, ktorý bol poriadne drahý.

19te a 20te storočie

Na konci 19teho storočia zažívajú technológia aj medicína obrovské úspechy. Postupne nastala zmena vo vnímaní osobnej hygieny, kúpanie doma a teplá voda sa stali bežnejšou súčasťou vybavenia domácnosti. Bohatí však teplú vodu nepotrebovali - mali stále služobníctvo a prípravu kúpeľa nechávali na svoj personál.

20te storočie - luxus a súkromie

Po prvej a druhej svetovej vojne s príchodom Hollywoodskeho filmu a rozmachu strednej triedy sa kúpeľňa stáva pýchou domácej panej. Vlasom a make-upu sa ženy stále venujú prevažne v spálni, ale kúpeľňa je zas miestom na oddych a starostlivosť o telo. K dispozícii sú rôzne farby a vzory materiálov, ktoré si môžu majitelia prispôsobovať vlastnému vkusu. Kúpeľne sú zrazu plné všakovakých noviniek - fény, ventilátory, kozmetika, make-up a prípravky na vlasy...

Dnes

Kúpeľne dnes potrebujú viac miesta a tiež technológií - svetelné senzory, programovateľná teplota, hudba, televízia, zrkadlá, ktoré sa nezahmlievajú, chladiace skrinky na lieky, či podlahové kúrenie. Každý si vyberá pre svoju kúpeľňu vlastný štýl - od retro s vaňou na nôžkach až po ultra moderný - možnosti sa nedajú zrátať. Dôraz dnes je aj na ekologické dopady - snažíme sa o úsporu energie a spotreby vody. Postupne sa zväčšuje plocha kúpeľne - niektoré ukrývajú šatník, umývadlá pre neho aj pre ňu, aj sprchu aj vaňu... Aká je tá vaša najobľúbenejšia?